SlovakJe to tak. Predal som môj prvý dron a ďalší si už nekúpim. Prečo?
1. Dron neladí s mojím vychádzkovým štýlom
Na turistike sa zvyčajne pohybujem rýchlo a bez zbytočných zastávok. Tak mi to vyhovuje a tak to mám rád. Zastaviť sa niekde na 15 minút, aby som odpálil drona a urobil ním fotku je pre mňa príťaž. Navyše v batohu mi na neho málokedy zostáva voľné miesto a ak už nejaké to miesto mám, tak ho radšej vyplním zrkadlovkou Canon s 200mm objektívom lebo to je “my weapon of choice”.
2. Dron nemôže lietať v národných parkoch
Vytrepeš sa na parádny kopec napríklad v Tatrách a chceš si dronom natočiť oblet okolo vrcholu. Môžeš? No nemôžeš, lebo si v národnom parku a tam je zákaz lietať. Samozrejme mohol by si to dať na hulváta a zákaz ignorovať, no potom by sa z videa stal rýdzo privátny materiál, ktorý nemôžeš verejne prezentovať. Taký materiál ma pre mňa veľmi malú hodnotu a radšej si tam spravím 360-ku.
3. Dron je prehnane chúlostivý na počasie
Prší alebo sneží? Neletíš, lebo mašinka nie je vode odolná. Fúka vietor? Neletíš, lebo ti mašinku odfúkne alebo obúcha o domy, stromy, skaly či čokoľvek iné. No budeš to so sebou ťahať, keď nemáš istotu, že to použiješ? Ja veru nie. Radšej si zoberiem “weather-sealed” Canon alebo “water-proof” 360-ku, ktoré zvládajú aj skutočné extrémy.
Dron = milión nejasných obmedzení a pravidiel
Na používanie dronov sa v každom štáte vzťahujú iné pravidlá. Dokonca aj v EÚ. V niektorých krajinách musíš dron registrovať, v iných musíš absolvovať kurz pilotovania, v niektorých krajinách mimo EÚ ti ho vraj zhabú priamo na letisku. Váži dron menej ako 250g? Iné pravidlá. Váži dron nad 250g? Iné pravidlá. Má dron kameru? Iné pravidlá. Je to strašná otrava a ak nechceš lietať na hulváta, tak dron radšej necháš doma.
5. Dron vyvoláva rozruch
Aj keď máš ten NEJ-MEN-ŠÍ a NAJ-TICH-ŠÍ dron, tak je ho počuť a vidieť. Odpáliš vrtule a všetky oči sú na tebe: “Mami, čo ten ujo robí? Aha, on má dron. Pozrite, dron! On nás natáča! To nemôže! GDPR!” Ľudia sú jednoducho divní. Foťák vo vzduchu im vadí, foťák v ruke nie. Dron v ľudoch často vyvoláva pocit, že je narušené ich súkromie. Ak si introvert a nebaví ťa ľudí posielať do prdele, tak radšej necháš dron doma.
6. DJI Mavic MINI stál naozaj za prd
Mavic MINI komunikuje s ovládačom cez WiFi. Výrobca deklaruje dosah signálu 2km, no viac ako 500m som bez prerušenia spojenia na tom nikdy nedal. Je to silno obmedzujúce, no dá sa s tým žiť. Oveľa horšie však je, že Mavic MINI produkuje fotky, ktoré sa nedajú nazvať inak než malé hnusné zašumené JPEGy. S tým sa zmieriť nedokážem. Áno, je to najlacnejší DJI dron a všetko by to vyriešil 4x drahší DJI dron, no kvôli vyššie zmieneným bodom sa mi do drahšieho drona investovať fakt neoplatí.
Vďaka MINI-mu som sa však o dronoch naučil naozaj veľa a neľutujem, že som ho mal. Pri tých pár použiteľných fotkách čo som s ním vyprodukoval som sa naozaj dobre bavil. Najlepšie na fotení s dronom bolo, že som si páčkami na ovládači doladil kompozíciu presne tak, ako som potreboval. Chceš mať na fotke hrad trochu nižšie, aby za ním bolo vidno kopce? Žiadny problém. Ťukneš do páčky, vyletíš o 50 metrov vyššie a je to tam. Taký komfort s foťákom na zemi nikdy nedosiahneš.
Pre tento “shitpost” mi nenapadá lepší záver, než šupnúť sem 3 moje najlepšie fotky z MINI-ho, s ktorým sa dnes už baví 12 ročný chalanisko pri Hlohovci 👋
